2.8 Vlastnícke práva, ich ochrana a vymáhateľnosť práva

Podľa odhadov Štatistického úradu SR podiel súkromného sektora na tvorbe HDP v roku 2005 dosiahol 90,6 percenta (o 0,5 percentného bodu viac ako v roku 2004). Prakticky úplne v súkromných rukách je obchod (99,8 %), stavebníctvo (99,7 %) a poľnohospodárstvo (rovných 99 %). Inak je to v priemysle – podiel súkromného sektora na tvorbe HDP tu predstavuje sotva 86 %. V doprave dosahuje iba 63,6 % a v lesníctve menej ako 47 %.
V registri organizácií spadajúcich do podnikateľského sektora eviduje Štatistický úrad SR vyše sedemsto subjektov s prevažujúcim vlastníctvom štátu alebo samospráv, ktoré spolu zamestnávajú okolo 180-tisíc ľudí (do podnikateľského sektora sa od roku 2005 zahŕňa aj zdravotníctvo, nie sú tu však zaradené školy ani subjekty pôsobiace v ďalších službách prevažne financovaných z verejných zdrojov).

Rešpektované a neobmedzované súkromné vlastníctvo a právo vlastníkov slobodne nakladať s ich majetkom sú základom pre zdravé podnikateľské prostredie a úspešné fungovanie trhovej ekonomiky. V minulosti boli a dnes sú hlavným zdrojom bohatstva a (ekonomickej) slobody jednotlivca, ako aj celej spoločnosti.

Ústavný rámec v Slovenskej republike pre zásahy štátnej moci do súkromného vlastníctva je vymedzený v čl. 20 ods. 4 Ústavy, ktorý pripúšťa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva za splnenia nasledovných podmienok: (1) iba v nevyhnutnej miere, (2) vo verejnom záujme, (3) na základe zákona a (4) za primeranú náhradu. Podobne, ale nie totožne, vymedzuje vyvlastnenie aj Listina základných práv a slobôd, podľa ktorej* je vyvlastňovanie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

Ochranu vlastníckych práv fyzických a právnických osôb zabezpečuje štát aj prostriedkami zakotvenými v normách trestného práva. Trestný zákon poskytuje trestnoprávnu ochranu všetkým druhom vlastníctva. Počnúc 1. januárom 2006 vstúpili platnosti nové trestnoprávne kódexy. Zmeny, ktoré prinášajú majú podľa zámerov zákonodarcu prispieť k účinnejšej a rýchlejšej ochrane práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb a tiež záujmov celej spoločnosti.

Za dôležité možno považovať ustanovenie o trestnej zodpovednosti za nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona. To umožňuje sankcionovať podnikateľa, ktorý nevyplatí „zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov“ trestom odňatia slobody až na tri roky.

_________________________________

*V článku 11 ods. 4 (ústavný zákon č. 23/1991 Z.z.).