3.2 Pracovný čas a mzda

Podľa Zákonníka práce je dohodnutie mzdových podmienok podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy v prípade, že podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú riešené v kolektívnej zmluve, príp. pracovnom poriadku. Ak zamestnávateľ nemá kolektívnu zmluvu ani pracovný poriadok, bude povinný dohodnúť podmienky odmeňovania priamo v pracovnej zmluve. Keď zamestnávateľ má dohodnuté odmeňovanie zamestnancov v kolektívnej zmluve, pracovnom poriadku, postačí v pracovnej zmluve uviesť len odkaz na príslušné ustanovenia interných mzdových predpisov, ktoré musia byť v súlade so zákonom. Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa aj pre všetkých jeho zamestnancov, ktorí s ním musia byť oboznámení. Pod mzdovými podmienkami sa rozumie vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výška a podmienky ich poskytovania.

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená Zákone o minimálnej mzde. V súčasnosti (k 1.10.2007) je to 8 100 Sk.

V mzdovej praxi sa využívajú rôzne formy miezd, pričom je zamestnávateľom daná voľnosť pri určovaní konkrétnej mzdovej formy.

Práca nadčas je práca :

vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom,

nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času,

mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne, v kalendárnom roku 150 hodín. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi :

dosiahnutá mzda a

mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku.

Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí :

dosiahnutá mzda a

mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda.

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. a 6. hodinou. Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre prvý stupeň. Spodná hranica mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu je v súčasnosti 9,32 Sk za hodinu nočnej práce (20 % z 46,60 Sk) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

Náhrada mzdy sa poskytuje :

za dovolenku,

pri výkone občianskej povinnosti,

pri dôležitých osobných prekážkach zamestnanca v práci,

pri dočasnom prerušení výkonu práce.

Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku po splnení zákonom stanovených podmienok. Zákonník práce pozná tri druhy dovolenky :

dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,

dovolenku za odpracované dni,

dodatkovú dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok - Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní. Táto dovolenka sa poskytuje pri splnení dvoch podmienok. Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u zamestnávateľa :

vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku (počet odpracovaných dní),

počas nepretržitého trvania pracovného pomeru (dĺžka trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi).

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, pracoviská s infekčnými materiálmi.

Zákonník práce používa ako základnú časovú jednotku týždenný pracovný čas. Zákonný pracovný čas je vymedzený ako najvyšší prípustný rozsah týždenného pracovného času, čo predstavuje 40 hodín týždenne (týždňom je sedem po sebe nasledujúcich dní). Ide o tzv. čistý pracovný čas, pretože prestávky na jedenie a oddych sa do pracovného času nezapočítavajú.

Pracovný čas je najviac :

30 hodín týždenne	mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov,
37 a 1/2 hodiny týždenne	mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov,
33 a 1/2 hodiny týždenne	pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom,
38 a 3/4 hodiny týždenne	ak zamestnanec pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke,
37 a 1/2 hodiny týždenne	zamestnanec pravidelne vykonáva prácu vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke.

Zdroj : Legislatíva SR

Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne.