3.3 Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov

Zamestnávateľ je povinný :

prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,

platiť mu za vykonanú prácu mzdu,

utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a

dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa :

vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy

v určenom pracovnom čase a

dodržiavať pracovnú disciplínu.

Odstupné a odchodné

V Zákonníku práce sa ustanovuje povinnosť alebo možnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi odstupné, a to v závislosti od spôsobu skončenia pracovného pomeru (dohodou alebo výpoveďou). Odstupné predstavuje jednorazové hmotné zabezpečenie uvoľňovaného zamestnanca, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže odstupné poskytnúť, zákonník práce túto povinnosť neukladá. Povinnosť vyplatiť odstupné má zamestnávateľ vtedy, ak zamestnanec súhlasí s jeho návrhom na skončenie pracovného pomeru ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. Výška odstupného je v tomto prípade najmenej dvojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnanca, ktorý odpracoval najmenej päť rokov, ide o trojnásobok).

Zamestnancovi vznikne nárok na odstupné vždy, ak podmienky vyplatenia a jeho výška boli dohodnuté v kolektívnej, pracovnej zmluve alebo v dohode o skončení pracovného pomeru. Odchodné sa poskytuje pri prvom skončení (u toho istého zamestnávateľa) pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný, invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov. Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku.

Zákaz výpovede

Zákaz výpovede sa vzťahuje na životné situácie, keď je zamestnanec v tzv. ochrannej dobe a zamestnávateľ mu nesmie dať výpoveď. Zákaz výpovede sa vzťahuje len na zamestnávateľa, nie na zamestnanca. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to :

v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok,

pri povolaní do služby v ozbrojených silách odo dňa, keď bol zamestnanec povolaný na výkon základnej služby doručením povolávacieho rozkazu, pri výkone civilnej služby, v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná alebo na materskej dovolenke, alebo keď je zamestnankyňa či zamestnanec na rodičovskej dovolenke,

v dobe, keď je zamestnanec plne uvoľnený na výkon verejnej funkcie,

v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu. V prípade ochrannej doby je dôležitá existencia danej skutočnosti, a nie vedomosť zamestnávateľa o tejto skutočnosti.

Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi :

ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,

z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, okrem prípadu, keď sa výpoveď týka zamestnankyne na materskej dovolenke alebo zamestnanca na rodičovskej dovolenke,

pre iné porušenie pracovnej disciplíny, okrem prípadu výpovede danej tehotnej zamestnankyni, zamestnankyni na materskej dovolenke či zamestnankyni a zamestnancovi na rodičovskej dovolenke,

ak z vlastnej viny stratil predpoklady na výkon dohodnutej práce.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Je výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec:

bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

Zákonník práce nedefinuje pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny. Preto je potrebné posudzovať konkrétne prípady individuálne. Príkladom by mohla byť napr. dlhotrvajúca neospravedlnená absencia alebo, ak je zamestnanec počas pracovného času pod vplyvom alkoholu.

Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer okamžite :

zo zdravotných dôvodov – ak ho zamestnávateľ do 15 dní odo dňa predloženia lekárskeho posudku nepreloží na inú vhodnú prácu,

zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy do 15 dní odo dňa splatnosti,

je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie,

mladistvý zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach, na základe ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru však nie je možné, ak od vzniku týchto skutočností uplynie doba dlhšia ako jeden rok. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o danom dôvode dozvedel. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí spĺňať náležitosti podľa Zákonníka práce, inak je neplatné. To znamená, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod.